Európska komisia predstavila Automotive Action Plan – balík strategických opatrení, ktoré majú pomôcť európskemu automobilovému priemyslu obstáť v globálnej konkurencii a zvládnuť najväčšiu revolúciu v doprave od vynálezu parného stroja. Plán zahŕňa podporu výroby batérií a budovania nabíjacej infraštruktúry, zrýchlenie zavádzania autonómnych vozidiel, reguláciu fi remných fl otíl a ochranu európskeho trhu pred neférovou konkurenciou. Odvetvie totiž prechádza hĺbkovou transformáciou – inovácie, elektrifi kácia, digitalizácia a technológie autonómnej jazdy sú v ostrom kontraste s doteraz zaužívaným systémom fungovania tradičných európskych automobiliek. Slovensko, ak si chce udržať postavenie automobilovej veľmoci, musí byť aktívnym hráčom v implementácii tohto plánu, pretože od jeho úspechu závisí budúcnosť nášho priemyslu aj celej ekonomiky . AAP môže byť pre našu krajinu obrovskou príležitosťou. 

Automobilový sektor je kľúčovým motorom nielen slovenskej ekonomiky, ale celkovo európskej prosperity. „Na HDP Európskej únie sa podieľa sumou približne 1 bilión eur a zabezpečuje priamu a nepriamu zamestnanosť pre 13 miliónov Európanov. Okrem toho predstavuje významnú časť súkromných investícií do výskumu a vývoja,“ hodnotí postavenie automotive na starom kontinente riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský. AAP je súčasťou iniciatívy Clean Industrial Deal, zameranej na podporu konkurencieschopnosti, odolnosti a dekarbonizácie európskeho priemyslu, s dôrazom na energeticky náročné odvetvia a čisté technológie. 



Aké opatrenia teda Komisia pripravila na „naolejovanie“ motora európskej ekonomiky? 

● opatrenia na zvýšenie dopytu po elektrických vozidlách; 

● podpora výroby batérií v EÚ a ich následnej recyklácie; 

● postupne zvyšovanie požiadaviek na „lokálne“ zloženie batérií a elektromobilov, čo má podporiť domácu výrobu v EÚ; 

● zlepšenie dostupnosti nabíjacej infraštruktúry, prioritný prístup operátorov k distribučným elektrickým sieťam; 

● rýchlejšia implementácia autonómnych (samo-jazdiacich) automobilov; 

● opatrenia na rýchlejšiu adopciu elektromobilov v rámci fi remných fl otíl a ďalšie... 

„Asi najviac však z predloženého Akčného plánu budú rezonovať zmeny v emisných pravidlách a hlavne miliardových pokutách, ktoré automobilkám hrozili už na konci tohto roka,“ komentuje Križanský. „Na maximálnych fl otilových emisných cieľoch každej automobilky s postupným znižovaním každých päť rokov sa nič nemení. Stále platí, že v roku 2025 má každá automobilka tieto emisie znížiť o ďalších 15 % a takto postupne smerovať k nulovým emisiám v roku 2035. Komisia však vyriešila enormný tlak výrobcov tak trochu šalamúnsky – emisné limity ostali v platnosti v pôvodnej výške, avšak ich plnenie sa nebude vyhodnocovať po ukončení roka, ale kumulatívne v trojročnom cykle 2025-27.” 

V praxi tak získavajú automobilky väčšiu fl exibilitu, keď budú môcť prípadne nesplnené limity za tento rok dohnať vyšším predajom nízkoemisných vozidiel v nasledujúcich dvoch rokoch. „Elektrifi kácia dopravy v Európe sa mierne spomalí, pretože automobilky budú mať na splnenie celkových emisií fl exibilitu troch rokov,“ tvrdí riaditeľ SEVA a dodáva: „Pozeráme sa na túto úpravu pragmaticky a hodnotíme to s pochopením dnešnej situácie v ekonomike aj politike. Je to lepšia alternatíva, ako keby by sa emisné ciele od základov prehodnocovali.“ 

Výrobcovia budú mať viac času predstaviť európskej verejnosti ďalšie atraktívne a cenovo dostupné modely. S predajom menších a stredných elektrických modelov už začali a ďalšie prídu na trh v tomto a nasledujúcom roku. „Podobne ako pri clách na čínske elektromobily, aj v tomto prípade Komisia kupuje európskemu automobilovému sektoru dodatočný čas, avšak nie je ho veľa – najviac tie dva až tri roky. Je to obdobie, počas ktorého musí celé odvetvie naozaj zabrať, inovovať, zefektívňovať výrobu, dodávateľské a logistické reťazce, myslieť a aj konať vo veľkom,” hodnotí Križanský. 

„Pre Slovensko sa môže AAP stať obrovskou príležitosťou. Na podporu batériového priemyslu budú v programe Battery Booster vyčlenené miliardy eur. Lokalizácia batériovej výroby bude kľúčovým kritériom pre podporu z EÚ,“ vysvetľuje Križanský.

● Európska komisia bude spolu s členskými štátmi vyhodnocovať najlepšie spôsoby ako podporiť nákup elektromobilov, a to aj rozšírením dostupných možností fi nancovania. 

● Rozvoj modelu sociálneho leasingu na elektromobily pre tzv. dopravne chudobných spotrebiteľov, ktorý mal veľký úspech u francúzskych spotrebiteľov. 

● Komisia navrhne členským štátom, aby boli vozidlá s nulovými emisiami oslobodené od cestných poplatkov. 

● Komisia plánuje ukončiť daňové zvýhodnenia pre fi remné vozidlá poháňané benzínom alebo naftou. Tento krok má motivovať fi rmy k prechodu na vozidlá s nulovými emisiami. 

● Podpora nástrojov na udržanie pracovných miest, rekvalifi káciu zamestnancov a posilnenie zručností v odvetví. 

● Pokračovanie v dohodách o voľnom obchode a podpora zjednotenia technických noriem na globálnej úrovni. 

● Používanie protidumpingových opatrení a nástrojov na ochranu pred zahraničnými dotáciami.

● Návrh podmienok pre zahraničné investície (napr. spoločné podniky, technologický a IP transfer) s cieľom zvýšiť ich pridanú hodnotu. 

● Do konca roka 2025 Komisia navrhne legislatívu zameranú na dekarbonizáciu fi remných vozových parkov. Veľké spoločnosti s fl otilami nad 100 vozidiel by od roku 2030 mali nakupovať výlučne bezemisné vozidlá. To by mohlo do roku 2035 priniesť na trh ojazdených vozidiel takmer 7 miliónov cenovo dostupných EV pre súkromných kupujúcich. 

● Podpora softvérovo defi novaných vozidiel, autonómneho riadenia pomocou umelej inteligencie a prepojenia vozidiel medzi sebou, s dopravnou infraštruktúrou (semafory, senzory vo vozovke) a so sieťou (aktualizácie, diagnostika). 

● Plán otvoriť aspoň tri veľké cezhraničné testovacie zóny na pilotné nasadenie autonómnych technológií. 

● Zjednotenie pravidiel pre schvaľovanie a testovanie vozidiel (napr. pre automatizované parkovacie systémy). 

● Investície do next-gen batérií a budovanie domácej výroby komponentov so zameraním na zníženie závislosti od zahraničných dodávok prostredníctvom nástrojov ako Horizon Europe a TechEU. 

● Prehodnotenie rizík spojených s kybernetickou bezpečnosťou vozidiel a legislatívne opatrenia na zabezpečenie transparentného prístupu k dátam z vozidiel. 

● Podpora prechodu na nulové emisie aj pri ťažkých nákladných vozidlách (eHDV), vrátane zmeny nariadenia Eurovignette a revízie smernice o hmotnostiach a rozmeroch. 

● Urýchlenie výstavby nabíjacích staníc prostredníctvom technickej podpory a fi nancovania. 

● Odstránenie prekážok pri pripájaní nabíjacích staníc k distribučnej elektrickej sieti, vrátane vydania odporúčaní na skrátenie povoľovacích konaní. 

● Rozvoj infraštruktúry pre ťažké nákladné vozidlá cez iniciatívu European Clean Transport Corridor a podpora inteligentného obojsmerného dobíjania (V2G). 

● Prostredníctvom Nariadenia o kritických surovinách (tzv. CRMA) bude predstavený zoznam strategických projektov na výrobu a spracovanie batériových surovín s uľahčenými povoľovacími postupmi a podporou fi nancovania. 

● Zriadenie Centra pre kritické suroviny v roku 2026 a podpora spoločných investícií v rámci celého hodnotového reťazca. 

● Podpora recyklácie batérií a ďalších automobilových komponentov.